Európa v škole
Ja,
Róm
(Z
denníka Imra Fratrika)
Tomáš Isteník
9. tr.
15 rokov
Z Š Žilina-Bánová
3. kategória
4. september (pondelok) 2005
Zajtra sa začína škola. Mám sa báť alebo tešiť? Určite ma začne Matúš aj s tou svojou bandou zas terorizovať. Som na to zvyknutý, ale on je schopný všetkého. Na druhej strane znova začnú hodiny informatiky so Štefanom. Otec mi už zohnal všetky veci. Kniha z prírodopisu má aspoň 10 rokov a slovenčinu mám dotrhanú. Ostatne knihy sú viac-menej v poriadku. Lepšie ako minulý rok.
5. september (utorok) 2005
Hrozné. Od rana pršalo, fúkal vietor. A už pred školou som stretol Matúša aj s jeho „pomocníkmi“. Na koho asi tak čakali? V koho dúfali, že nepríde? Prečo im vadím? Pretože som Róm, som zlý? Nekradnem v obchode, nenadávam učiteľom, neklamem rodičom, neschovávam si žiacku knižku! Oni áno. A ja som zlý! Rodina? Obaja moji rodičia sú poctiví, nekradnú, platia za bývanie. Iba za maminých príbuzných sa hanbím... Za tých, čo ich ani nenapadne za niečo zaplatiť alebo, nedajbože, ísť robiť! Ale to neznamená, že všetci sme takí. A predsa kvôli tomu trpím! Mame v triede nove dievča, Renátu. Je veľmi pekná. Šukar čajori...
4. október (utorok) 2005
No... začali krúžky. Chodím na počítače. Štefan začal učením inverznej kinematiky. To niektorí noví žiaci nepochopili a, pravdupovediac, ani pochopiť nechceli. Hrali CSko. Štefan ich vyhodil, ale myslím, že to ešte neskončil Škola celkom ujde, hlavne matika, ale zo sloviny nie som moc dobrý. Ja niektoré veci proste ťažko chápem. Matematika je logika, ale slovenčina je o puntičkárstve.
Dnes mamu vyhodili z práce. Vraj tam niekto ukradol par tisíc korún, a tak vyhodili maminu, lebo je Cigánka. Nespravodlivosť! Som si istý, že teraz tam ukradnú aj viac. V Belgicku sa toto Rómom určite nestáva.
Už padol prvý sneh. Otec teraz robí aj za mamu. Nepodarilo sa jej nič nájsť, takže teraz vidím otca len ráno na pár minút. Na druhej strane má ale mama teraz viac času na nás.Dúfam, že sa to v škole nedozvedia, lebo by sa mi vysmievali ešte viac.
Na prvej hodine prišla učiteľka s prihláškami na stredne školy. Napísal som si učilište so zameraním na informatiku. Matúš sa ma potom snažil naštvať, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Najradšej by som ho zabil. A potom by som odišiel do Belgicka za rodinou. Tam sú ľudia určite lepší ako tu. Večer som hovoril otcovi, na akú školu sa hlásim. Nič nehovoril, len mu zvláštne zažiarili oči.
Dnes k nám prišiel mamin najstarší brat, Michal. Neplatil za nájom, a tak ho vysťahovali. Robiť sa mu nechce. „Nie som otrok.“ Vraj potrebuje aspoň pár korún. Určite zas do krčmy! Mama mu ich rýchlo dala, nech už neotravuje a odprevadila ho preč. Rodina.. Otec bol na to zas nahnevaný. On je otrok. A to hlavne kvôli takým, ako je Michal.
Už sa uzatvárajú pomaly známky. Z dejáku jedna, zemepis nanešťastie dva. Vždy lepšie ako Matúš aj so svojimi „priateľmi“. Dúfam, že sa mi podarí spraviť monitory, aby ma na tú školu prijali.
Známky sú uzavreté. Zo sloviaka tri, ale ináč dvojky a jednotky, zas som musel vydržať nápor tých blbcov, lebo som lepší. Neznesú to a musia si na mne stále vybíjať zlosť. V Belgicku mi bude lepšie.Teraz sa musím sústrediť hlavne na monitor... Dúfam, že ho zvládnem Matúš aj s bandou mi dnes roztrhali dva zošity. Keď učiteľka známkovala prácu v zošitoch, dostal som lepšie známky ako oni a učiteľka im dala za príklad mňa. Tak som musel doma zas prepisovať...
A je to tu. Dnes sme písali ten monitor. Niektorí sa pokúšali podvádzať a vymýšľali rôzne druhy ťahákov a pomôcok. Iní si mysleli, že budú podvádzať tak, ako to robievajú najčastejšie v škole. Samozrejme, učiteľský zbor ich odhalil ešte skôr, ako sa začalo. Matúš sa ich snažil presvedčiť, že to niekto iný chcel od neho odpísať, ale všetci vedeli, ako to naozaj bolo. Bez ťahákov mu to moc nešlo...Myslím, že matika dopadla celkom dobre, ale slovenčinu som dosť dokrkval.Renáta ma dnes prekvapila. Prihovorila sa mi a išla so mnou zo školy. Myslel som si, že vzlietnem, kým som skoro nosom nezaryl do steny. Taký som bol strémovaný.
Matúš prišiel do školy neskoro. Celý deň bol veľmi nahnevaný a učiteľom aj ostatným stále nadával a odvrával. Cestou zo školy ma potajomky sledoval. Myslel si, že si ho nevšimnem, no to by som musel byť na hlavu padnutý.
Dnes po škole si ma chceli nájsť a zbiť. Matúš s kamarátmi a aj niektorí ďalší ma čakali neďaleko školy. Tesne som im ušiel. Mal som veľké šťastie. V Belgicku by sa mi to nestalo. Asi tam pôjdem. Hneď, ako budem môcť.
S otcom sme šli na tie pohovory na strednú školu. Neviem, aký dojem som na nich urobil. Asi sa tam nedostanem. Pýtali sa, ako sa ku mne správajú a ako to znášam. Potom chceli vedieť, či sa pozerám v televízii na rôzne relácie a reality show... No nič... Uvidím, čo z toho bude.
Po dlhom čakaní konečne došli výsledky. Bol som veľmi zvedavý. V škole sa stupňovalo napätie. V škole už niektorým, medzi iným aj Matúšovi, výsledky došli. Jeho prijali iba na jednu školu. Bude študovať za stolára.Keď som zistil, ako som na tom ja, bol som od radosti celý bez seba. Prijali ma! Na obe školy! Takže budem študovať informatiku! Aj otec je z toho úplne rád. Dostal som sa na školu, o ktorej som iba sníval! Ja nie som horší ako ostatní! Som na nej aj bez cudzej pomoci. Toto mi môžu všetci závidieť. Pôjdem do Belgicka, Francúzska, Španielska... Ale nie, ako prosebník a žobrák! Budem niekto! Odborník na počítače! Budem cestovať, budem zarábať, budem skutočne žiť! Ja, Róm. A niekedy zoberiem aj mamu a otca. Nech vidia kus Európy!