Čo by som zmenil na Európe?
Na túto otázku Vám iste mnohí povedia, že sa na ňu odpovedať nedá. Dá. To, čo iní považujú za nemožné, ďalší berú ako formalitu. Rád vás presvedčím o svojej pravde dúfajúc, že moje výhrady ostanú nepovšimnuté. Po malom úvode sa patrí, aby sme sa spoznali: som Juraj Grečnár, teší ma! A vy ste.. to mi je už jedno. Hlavné je, aby ste vydržali čítať do konca. Tak, čo by som zmenil na Európe? Na to sa odpovedať dá...
Pre úvod do deja: nejakým zázrakom som chytil zlatú rybku (čo je zvláštne, lebo ja ryby nechytám) a ona mi sľúbila, že mi splní tri želania, ak ju pustím (naivná...):
Na Európe by som zmenil ľudí. Áno. Európa sama o sebe sa meniť nedá (iba, ak odomňa chcete, aby som navrhol novú geografickú mapu). Európu tvoria ľudia. Malí aj veľkí, tuční aj chudí, zdraví aj chorí, pokojní aj nervózni (mám pokračovať?), mladí aj starí, politici aj smrteľníci... Títo ľudia tvoria jeden obrovský celok a každý z nich má v Európe svoje miesto aby všetko „klapalo“ ako švajčiarske hodinky. A tento poznáte? „Sovietske hodiny, do každej rodiny: najväčšie, najťažšie, najrýchlejšie...“ Prečo odbočujem? Ak Európu tvoria ľudia, mali by byť všetci spokojní. Ak nie je niekto spokojný, vybočí z radu. Ak niekto vybočí z radu, začne si vytvárať vlastný rad. To je normálne. Ale čo sa stane, ak sa začnú tieto rady nenávidieť? Odpoveďou nám sú dve najhrôzostrašnejšie udalosti v dejinách ľudstva. Majú nám byť výstrahou pre budúcnosť. Ľudia sú rôzni. Na Európe by som zmenil budúcnosť. Nech je svetlá a istá, nech sa môžeme pozerať do budúcnosti s optimizmom a nech prestane platiť: „Usmievaj sa, zajtra bude ešte horšie.“ To je moje prvé želanie.
Moje druhé želanie je, aby sa ľudia mali lepšie. Nie najlepšie, lebo by to niektorí nevydržali. Aby boli rodiny spolu, aby nemal nikto dôvod sťažovať si... Dnes počujeme zo všetkých strán samé sťažnosti. Na dopravu, na slovník mládeže, na školu, na prácu. Ľuďom dobre padne, keď si môžu schuti zanadávať. Ale ešte lepšie by bolo, keby nemali načo.
Nuž a teraz nasleduje moje posledné želanie:
Zlatá rybka, ja si želám, aby si nemala kosti...
Ak vás predošlé riadky pobavili, splnili svoj účel. Je skutočne jedno, čo by som bol napísal ako zmeniť Európu. Ak ľudia nechcú, nedá sa nič. A ruku na srdce: však sa s humorom robí ľahšie. Začnime so zmenou tu. Táto práca je všetko len výmysel do posledného písmenka, ale...
Dodatok: Počas písania tejto práce nedošlo k týraniu zvierat – len k ich pečeniu. Zlatú rybku predsa len vrátim do rieky, vzhľadom na to, že jej zlaté šupiny boli dostatočne tvrdé, aby mi vylomili niekoľko zubov. Len či to pečenie niekedy rozchodí...
Juraj Grečnár, IX. trieda
ZŠ Žilina-Bánová
šk.r.2004/2005